Už po jeho ukážkach na januárovej konferencii som vedel, že to bude veľmi zaujímavý seminár a nemýlil som sa. Presnosť pohybov, “jemná sila” ktorú obratne používal, obrovský cit a prepájanie jednotlivých systémov a častí ľudského tela v rámci terapie prekvapila asi každého účastníka. Preto sa s Vami chcem podeliť o niekoľko zaujímavostí a kľúčových vecí, ktoré boli nové, novátorsky položené alebo zdôraznené v ich dôležitosti. Samozrejme nie som expert a ani sa nepribližujem k úrovni lektora a preto sa pokúsim moje postrehy podať skôr v jednoduchšom jazyku:

1. Žiadné hromadné pukanie, veľké páky či kostilam! 
   Z populárnych videí na internete si možno pamätáte niektoré hviezdy, ktoré šklbú, trhajú, lámu, krútia niekoľko segmentov naraz. Tu bolo všetko presne naopak. Na základe vyšetrenia sa vyberal problémový segment a terapia sa maximálne možne sústredila a cielila naň. Pre mňa to bolo najjednoduchšie pri rebrách a krčnej chrbtici. Jöry nám trpezlivo a logicky vysvetlil to, čo všetci vieme ale na čo často zabúdame. Ak budeme manipuláciu robiť na celý úsek chrbtice či na viacero segmentov v jednom “reťazci” tak pri zvyšovaní celkového  rozsahu budeme ako prvé rozvíjať rozsah práce v neblokovaných a často už hypermobilných segmentoch, zatiaľ čo stuhnutý segment s blokádou často rozhýbeme v tomto reťazci zväčša až posledný (ak vôbec) čoho následkom môže byť rozvoj týchto patológii. Preto cielená manipulácia najtuhšieho segmenu s blokádou bude cieľ pre čo najefektívnejšiu a najšetrnejšiu terapiu. Čím viac prasknutí, tým viac sme nepresní a siloví.S tým súvisel aj spôsob vykonávania techník. Vyhli sme sa veľkým pákam a veľkým pohybom. Namiesto dosahovania veľkých rozsahov v krčnej chrbtici sme po identifikácii postihnutého segmentu kombináciou rôznych pohybov (ako napr. retrakcia, flexia, rotácia,... -individuálne podľa vyšetrenia) dosiahli bariéru blokády a samotná manipulácia prebehla zväčša pohybom o veľkosti len niekoľkých stupňov. Vďaka presnému nastaveniu do bariéry nebolo treba použitie veľkých síl, čím bola terapia bezpečná.
   
    
2. Rešpektovanie anatómie, z ktorej vychádza samotná technika. Najlepšie to viem opísať na manipulácii hrudných stavcov. Klasické techniky manipulácie či mobilizácie používajú kompresiu, pri ktorej primárne dochádza k zatváraniu facetovćh kĺbov. Jöry nás učil manipulovať hrudnú chrbticu v ľahu na chrbte s kraniálnym posunom pacienta, kedy spodná ruka, ako aplikátor terapie, fixovala kaudálny stavec manipulovaného segmentu, čím sme dosiahli na rozdiel od klasických techník naopak dekompresiu, čiže otvorenie facetových kĺbov ošetrovaného segmentu. 
    
3. Prepájať dermatóm, sklerotóm a myotóm. Už pri práci s Mulligan konceptom som sa presvedčil ako extrémne účinné môže byť uvoľnenie a zväčšenie rozsahu pohybov ramenného kĺbu prostredníctvom cielenej terapie krčnej chrbtice. Počas školenia s Jörym som to pochopil v úplne novej dimenzii. Na prvý pohľad nesúvisiace problémy a bolesti v tele, ktoré často ani nezodpovedajú klasickému reťazeniu funkčných porúch môžu mať jednoduchú príčinu v spoločnom segmente chrbtice. Užitočným pomocníkom vám v ambulancii môže byť mapa myotómov, sklerotómov a dermatómov, vďaka ktorej bude hľadanie nejasných spojitostí jednoduchšie. Pri diagnostickej úvahe a terapii Vás môže nasmerovať aj palpačná citlivosť jednotlivých segmentov, ktorú netreba opomínať. Hlavné je nebáť sa hľadať pri zdanlivo jasne periférne orientovanom probléme príčinu v konkrétnom segmente chrbtice alebo v inej časti tela, ktorú nejakým spôsobom “obsluhuje” ten istý segment.

Na tomto školení sme si “pričuchli” k vnímaniu pacienta skrz pohľad osteopatie a veľmi sa nám to páčilo. Preto sme dohodli termín ďalšieho veľmi zaujímavého školenia, tentokrát na tému Osteopatický prístup u gynekologických dysfunkcií a v tehotenstve.